Line 89: | Line 89: | ||
</div> | </div> | ||
+ | <!-- Timeline HTML --> | ||
+ | <div class="column full_size"> | ||
+ | <div class="main"> | ||
+ | <h1>ČASOVÁ<br>OS<br>HYPERLOOPU</h1> | ||
+ | <p>Všetko od roku 1867 až po rok 2003. História, postupy, vanálezy...</p> | ||
+ | </div> | ||
+ | |||
+ | <div class="timeline"> | ||
+ | <div class="column"> | ||
+ | <div class="title"> | ||
+ | <h1> 1867 </h1> | ||
+ | <h2> ALFRED ELY BEACH: <br> BEACH PNEUMATIC TRANSIT </h2> | ||
+ | </div> | ||
+ | <div class="description"> | ||
+ | <p> Americký vynálezca v tomto roku prezentoval tunelový systém, v ktorom sa pomocou stlačeného vzduchu pohybovala transportná bunka valcovitého tvaru. Na dráhe premávala kyvadlovým spôsobom jedna transportná kapsula. Pohyb zabezpečoval pneumatický kompresor, ktorý v jednom smere kapsulu “vytláčal” a v druhom smere ”nasával”. Bola vybudovaná aj skúšobná dráha, ktorá istý čas fungovala ale projekt bol zamietnutý a v dôsledku krachu americkej burzy sa ho nepodarilo oživiť. </p> | ||
+ | </div> | ||
+ | </div> | ||
+ | |||
+ | <div class="column"> | ||
+ | <div class="title"> | ||
+ | <h1> 1904 </h1> | ||
+ | <h2> ROBERT H. GODDARD: <br> VACUUM TUBE TRANSPORTATION SYSTEM </h2> | ||
+ | </div> | ||
+ | <div class="description"> | ||
+ | <p> Prvé zmienky o jeho koncepte sa objavili v roku 1909 ale kompletná dokumnetácia pochádza z roku 1904, ktorá sa objavila až 30 rokov po jeho smrti v opustenom sklade. V tomto koncepte Goddard popisuje hlavné črty konceptu Hyperloop. Spomína použitie lineárneho elektromotora. Opisuje zariadenie na minimalizáciu nepriaznivého prúdenia vzduchu v okolí transportnej kapsuly. Venuje sa aj použitiu vzduchových ložísk. Hovorí o cestovaní rýchlosťou 1900 km/h. </p> | ||
+ | </div> | ||
+ | </div> | ||
+ | |||
+ | <div class="column"> | ||
+ | <div class="title"> | ||
+ | <h1> 1909 <!-- – 1914 --> </h1> | ||
+ | <h2> BORIS WEINBERG: <br> POHYB BEZ TRENIA </h2> | ||
+ | </div> | ||
+ | <div class="description"> | ||
+ | <p> Boris Weinberg vo svojej práci vydanej v roku 1914, písal o levitujúcich automobiloch na elektromagnetický pohon, pohybujúcich sa v medenom potrubí, z ktorého bol odsatý vzduch. Experimentoval s 10 kg vozňom, ktorý sa pohyboval v medenom potrubí . Tento systém bol kruhový a vožeň dosahoval maximálne 6 km/h. Tvrdil, že na 3km trati vozeň dosiahne až 800-1000 km/h. Projekt nemohli zrealizovať kvôli vysokým finančným nákladom. </p> | ||
+ | </div> | ||
+ | </div> | ||
+ | |||
+ | <div class="column"> | ||
+ | <div class="title"> | ||
+ | <h1> 1969 </h1> | ||
+ | <h2> JOHN A. VOLPE: <br> STREAMLINERS WITHOUT WHEELS </h2> | ||
+ | </div> | ||
+ | <div class="description"> | ||
+ | <p> Volpe detailne popisuje koncepty, ale aj prototypy dopravných prostriedkov, ktoré sa mali pohybovať na vzduchových „vankúšoch“ či „ložiskách“. A to nad otvorenou traťou alebo v polouzavretom a uzavretom potrubí. Spomína lineárne indukčné motory, pneumatický pohon, transportné potrubné systémy s minimálnou atmosférou či dokonca vákuom. Uvádza, že rýchlosti týchto vozidiel sa môžu pohybovať od 300 do 800 km/h. Ukončenie konceptov majú na svedomí financie alebo technika. </p> | ||
+ | </div> | ||
+ | </div> | ||
+ | |||
+ | <div class="column"> | ||
+ | <div class="title"> | ||
+ | <h1> 1972 <!-- – 1978 --> </h1> | ||
+ | <h2> ROBERT M. SALTER: <br> THE VERY HIGH SPEED TRANSIT SYSTEM </h2> | ||
+ | </div> | ||
+ | <div class="description"> | ||
+ | <p> Jednalo sa o víziu podzemnej tunelovej prepravy obrovskou rýchlosťou, až 16000 km/h. Technológiu nazval "plávanie po magnetickej dráhe" a prepravný modul "gondolou".Za kľúčové považoval minimalizovanie energie nutnej na prevádzku. Preto navrhol vytvoriť v tuneli atmosféru, aká panuje v maximálnej nadmorskej výške, v ktorej lietajú dopravné lietadlá. Tým by sa minimalizoval odpor vzduchu. Aby ešte ušetril ďalšiu energiu, potreboval eliminovať trenie. Riešením boli „elektromagnetické lôžka. </p> | ||
+ | </div> | ||
+ | </div> | ||
+ | |||
+ | <div class="column"> | ||
+ | <div class="title"> | ||
+ | <h1> 1974 <!-- - 2009 --> </h1> | ||
+ | <h2> SWISSMETRO </h2> | ||
+ | </div> | ||
+ | <div class="description"> | ||
+ | <p> Swissmetro bol/je švajčiarsky vactrain projekt cez 100 km dlhý nízkotlakový tunel. Pomocou lineárnych elektromotorov mala rýchlosť súpravy presahovať 520 km/h. Na rozdiel od iných svetových vactrain projektov, plánovali Švajčiari vybudovať tunel pre štandardne veľké vlakové súpravy. Tunel teda musel mať priemer 5 až 6 m. Iniciátorom projektu bol Rodolphe Nieth, ktorý pracoval ako inžinier pre Švajčiarske spolkové dráhy. Projekt bol oficiálne ukončený v roku 2009. </p> | ||
+ | </div> | ||
+ | </div> | ||
+ | |||
+ | <div class="column"> | ||
+ | <div class="title"> | ||
+ | <h1> 1997 </h1> | ||
+ | <h2> DARYL OSTER: <br> EVACUATED TUBE TRANSPORT TECHNOLOGIES (ET3) </h2> | ||
+ | </div> | ||
+ | <div class="description"> | ||
+ | <p> Opäť sa jedná o nízkotlakový potrubný systém, v ktorom sa pohybuje transportná kapsula, za pomoci lineárnych elektromotorov a magnetickej levitácie (maglev). Tzn., že kapsula nemusí mať žiadne pohyblivé alebo elektricky aktivované komponenty – pasívne supravodiče umožňujú kapsule vznášať sa v trubici, pričom vírivé prúdy indukované vo vodivých materiáloch umožňujú riadenie kapsuly. Na jej rozbeh by sa z veľkej časti využívala energia, ktorá vzniká pri brzdení (rekuperácia). </p> | ||
+ | </div> | ||
+ | </div> | ||
+ | |||
+ | <div class="column"> | ||
+ | <div class="title"> | ||
+ | <h1> 2003 </h1> | ||
+ | <h2> MICHAEL THALHAMMER: <br> TUBEWAY </h2> | ||
+ | </div> | ||
+ | <div class="description"> | ||
+ | <p> Tubeway podobne ako Hyperloop využíva systém transportného potrubia. Vo vnútri transportného potrubia sa pohybuje kapsula pomocou pneumatického pohonu. Kompresor zabudovaný v kapsule nasáva vzduch z prednej časti kapsuly, ktorý stlačí a uvoľní zo zadnej časti kapsuly. Kapsula v potrubí nelevituje, pohybuje sa pomocou kolies. Jej rýchlosť sa má pohybovať od 40 do 350 km/h. Tubeway je však stále len v rovine teoretickej a experimentálnej práce. </p> | ||
+ | </div> | ||
+ | </div> | ||
+ | </div> <!-- end of timeline HTML --> | ||
+ | </div> <!-- end of timeline column --> | ||
</br> | </br> |
Revision as of 15:51, 24 May 2017
Notebook
Document the dates you worked on your project. This should be a detailed account of the work done each day for your project.
What should this page have?
- Chronological notes of what your team is doing.
- Brief descriptions of daily important events.
- Pictures of your progress.
- Mention who participated in what task.
Inspiration
You can see what others teams have done to organize their notes:
ČASOVÁ
OS
HYPERLOOPU
Všetko od roku 1867 až po rok 2003. História, postupy, vanálezy...
1867
ALFRED ELY BEACH:
BEACH PNEUMATIC TRANSIT
Americký vynálezca v tomto roku prezentoval tunelový systém, v ktorom sa pomocou stlačeného vzduchu pohybovala transportná bunka valcovitého tvaru. Na dráhe premávala kyvadlovým spôsobom jedna transportná kapsula. Pohyb zabezpečoval pneumatický kompresor, ktorý v jednom smere kapsulu “vytláčal” a v druhom smere ”nasával”. Bola vybudovaná aj skúšobná dráha, ktorá istý čas fungovala ale projekt bol zamietnutý a v dôsledku krachu americkej burzy sa ho nepodarilo oživiť.
1904
ROBERT H. GODDARD:
VACUUM TUBE TRANSPORTATION SYSTEM
Prvé zmienky o jeho koncepte sa objavili v roku 1909 ale kompletná dokumnetácia pochádza z roku 1904, ktorá sa objavila až 30 rokov po jeho smrti v opustenom sklade. V tomto koncepte Goddard popisuje hlavné črty konceptu Hyperloop. Spomína použitie lineárneho elektromotora. Opisuje zariadenie na minimalizáciu nepriaznivého prúdenia vzduchu v okolí transportnej kapsuly. Venuje sa aj použitiu vzduchových ložísk. Hovorí o cestovaní rýchlosťou 1900 km/h.
1909
BORIS WEINBERG:
POHYB BEZ TRENIA
Boris Weinberg vo svojej práci vydanej v roku 1914, písal o levitujúcich automobiloch na elektromagnetický pohon, pohybujúcich sa v medenom potrubí, z ktorého bol odsatý vzduch. Experimentoval s 10 kg vozňom, ktorý sa pohyboval v medenom potrubí . Tento systém bol kruhový a vožeň dosahoval maximálne 6 km/h. Tvrdil, že na 3km trati vozeň dosiahne až 800-1000 km/h. Projekt nemohli zrealizovať kvôli vysokým finančným nákladom.
1969
JOHN A. VOLPE:
STREAMLINERS WITHOUT WHEELS
Volpe detailne popisuje koncepty, ale aj prototypy dopravných prostriedkov, ktoré sa mali pohybovať na vzduchových „vankúšoch“ či „ložiskách“. A to nad otvorenou traťou alebo v polouzavretom a uzavretom potrubí. Spomína lineárne indukčné motory, pneumatický pohon, transportné potrubné systémy s minimálnou atmosférou či dokonca vákuom. Uvádza, že rýchlosti týchto vozidiel sa môžu pohybovať od 300 do 800 km/h. Ukončenie konceptov majú na svedomí financie alebo technika.
1972
ROBERT M. SALTER:
THE VERY HIGH SPEED TRANSIT SYSTEM
Jednalo sa o víziu podzemnej tunelovej prepravy obrovskou rýchlosťou, až 16000 km/h. Technológiu nazval "plávanie po magnetickej dráhe" a prepravný modul "gondolou".Za kľúčové považoval minimalizovanie energie nutnej na prevádzku. Preto navrhol vytvoriť v tuneli atmosféru, aká panuje v maximálnej nadmorskej výške, v ktorej lietajú dopravné lietadlá. Tým by sa minimalizoval odpor vzduchu. Aby ešte ušetril ďalšiu energiu, potreboval eliminovať trenie. Riešením boli „elektromagnetické lôžka.
1974
SWISSMETRO
Swissmetro bol/je švajčiarsky vactrain projekt cez 100 km dlhý nízkotlakový tunel. Pomocou lineárnych elektromotorov mala rýchlosť súpravy presahovať 520 km/h. Na rozdiel od iných svetových vactrain projektov, plánovali Švajčiari vybudovať tunel pre štandardne veľké vlakové súpravy. Tunel teda musel mať priemer 5 až 6 m. Iniciátorom projektu bol Rodolphe Nieth, ktorý pracoval ako inžinier pre Švajčiarske spolkové dráhy. Projekt bol oficiálne ukončený v roku 2009.
1997
DARYL OSTER:
EVACUATED TUBE TRANSPORT TECHNOLOGIES (ET3)
Opäť sa jedná o nízkotlakový potrubný systém, v ktorom sa pohybuje transportná kapsula, za pomoci lineárnych elektromotorov a magnetickej levitácie (maglev). Tzn., že kapsula nemusí mať žiadne pohyblivé alebo elektricky aktivované komponenty – pasívne supravodiče umožňujú kapsule vznášať sa v trubici, pričom vírivé prúdy indukované vo vodivých materiáloch umožňujú riadenie kapsuly. Na jej rozbeh by sa z veľkej časti využívala energia, ktorá vzniká pri brzdení (rekuperácia).
2003
MICHAEL THALHAMMER:
TUBEWAY
Tubeway podobne ako Hyperloop využíva systém transportného potrubia. Vo vnútri transportného potrubia sa pohybuje kapsula pomocou pneumatického pohonu. Kompresor zabudovaný v kapsule nasáva vzduch z prednej časti kapsuly, ktorý stlačí a uvoľní zo zadnej časti kapsuly. Kapsula v potrubí nelevituje, pohybuje sa pomocou kolies. Jej rýchlosť sa má pohybovať od 40 do 350 km/h. Tubeway je však stále len v rovine teoretickej a experimentálnej práce.